O remeslách

Vytvorené žiacke pátracie tímy podľa študijných a učebných odborov zhromažďovali písomný materiál a fotografie so zameraním na tradičné remeslá v oblasti Horného Šariša a s prepojením na učebné a študijné odbory školy:

• odevníctvo
• krajčírstvo
• kaderníctvo
• stolárstvo
• rezbár

 

Po stopách krajčírskeho remesla

Odev patrí k základným prejavom ľudskej kultúry a jeho dejiny  sú odrazom  vývoja celého ľudstva. Jeho výroba je náročná, vyžaduje skúsenosti, odbornosť a poznanie kvality materiálu, z ktorého sa odev zhotovuje.

Textilná výroba v šarišskom regióne má veľkú tradíciu. Stredoveké kráľovské mestá  Šariša – Prešov, Bardejov, Sabinov sú známe výrobou plátna a jeho bielením, výrobou barchetu, súkna a iných tkanín, s ktorými obchodovali na jarmokoch a vyvážali ich aj do vzdialenejších miest.

V tomto príspevku vás chceme oboznámiť s činnosťou žiakov, zapojených do projektu, ktorého cieľom je oživiť historické tradície ľudového umenia a remesiel v našom regióne a prehĺbiť vzťah k minulosti a prostrediu, v ktorom žijeme. Žiačky nadstavbového štúdia SSOŠ na Hviezdoslavovej ulici v Bardejove vytvorili pátracie tímy, vyzbrojili sa fotoaparátmi a pustili sa po stopách remesiel, ktoré v minulosti preslávili naše historické mesto.  

Obyvatelia Šariša boli prevažne roľníci. V produkcii konope a ľanu bol Šariš na poprednom mieste. V severských a horských oblastiach bol rozvinutý chov oviec a zároveň aj spracovanie ovčích kožušín. Hoci bolo poľnohospodárstvo hlavným zdrojom obživy, nie vždy dokázalo uživiť domáce obyvateľstvo. Toto pôvodné zamestnanie si ľud dopĺňal vedľajšími zamestnaniami, ktoré tvorili často jediný zdroj príjmov.

Najvýznamnejším bardejovským remeslom bolo tkáčstvo. Prvá listinná správa o výrobe plátna v Bardejove pochádza z roku 1407 a týkala sa bardejovského bielidla. Bardejov mal aj celouhorský monopol na bielenie plátna. V roku 1420 panovník vyhradil bielenie plátna Bardejovu a Košiciam. Ľanové plátno, ktoré bolo najdôležitejším bardejovským výrobkom, sa zošľachťovalo bielením a mangľovaním.

V meste sa vyrábali tri druhy plátna: hrubé plátno, stredne kvalitné plátno (golc) a jemné plátno (leymet). Pred rokom 1419 sa tkal aj barchet, cvilich a ešte veľmi jemné plátno tzv. bakačin. Bakačín je cvilichová tkanina zdobená preberanými pásmi. Najčastejšími ozdobnými motívmi na bakačíne sú vtáci, a preto sa aj v cechových pravidlách označuje ako vtáčia muštra. Bakačín sa vyrábal aj v Bardejove  a ako dekoratívny úžitkový textil zaniká až v 17. storočí, keď ho vystriedala bohatšia čipka. 

Okrem domácej výroby plátna existoval v Bardejove aj plátennícky cech. Vznikol asi v druhej polovici 15. storočia a mal len niekoľko členov. Majstri tkáči bránili ostatným obyvateľom Bardejova vyrábať cvilich a žiadali, aby tento druh plátna zhotovovali len vyučení majstri.

Artikuly plátenníckeho cechu v Bardejove, prevzaté od cechu v Košiciach, poznáme až z roku 1701. Plátenníctvo malo dlho charakter domácej výroby.

Krajčírstvo patrilo k najrozšírenejším remeslám, o čom svedčí aj počet cechov, ktorých bolo na Slovensku na konci 18. storočia 110. Časť cechov  vznikol už v stredoveku alebo na začiatku novoveku, v Bardejove v roku 1459.

Prvá skupina pátračov začala prehľadávať u starých rodičov a známych pôjdy a pivnice, aby oprášili a zdokumentovali kolovrátky, pradená, krosná,  ťažké žehličky, nástroje, časti strojov, odevov, bytového textilu a ďalších zaujímavých predmetov, ktoré boli súčasťou každodenného života našich predkov a mnohé z nich aj teraz krášlia a zútulňujú naše príbytky. Rovnako aj ľudový odev, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou mnohých tradičných folklórnych slávností a siahajú po ňom aj moderné nevesty pri čepčení na svadbách.

Druhá pátracia skupina dievčat zdokumentovala ľudové kroje v okolí Bardejova a vhodne ich priradila k historickým obdobiam. Zaujímala sa aj o odevnú tvorbu od najstarších dôb. Modely historických odevov od praveku až po súčasnosť zdokumentovala v podobe  modeliek – bábik Barbie. Príďte sa pozrieť na umenie krajčírok z našej školy a uvidíte historické odevy ušité na bábikách, doplnené vhodnými účesmi tak, ako sa nám javili v minulosti.

Tretia skupina sa vydala po stopách bývalých krajčírskych dielní v Bardejove s cieľom, nájsť najstarších žijúcich pamätníkov, ktorí oživia spomienkami toto krásne remeslo, ktoré už od najstarších čias chráni a krášli telá ľudí. 

Je pravdou, že v poslednom období je „umenie krajčírske“ alebo odevníctvo, ako také, v útlme, ale snaha každého človeka páčiť sa a staré dobré porekadlo  „Šaty robia človeka“ ostáva aktuálne stále. Veríme, že tradícia tohto remesla na našej škole nezanikne a budúce generácie budú mať naďalej záujem o štúdium v tomto odbore.

Text: Ing. Mária Mihalčinová

 

Po stopách histórie kaderníckeho remesla

Keby vedel vietor učesať vlasy asi by to bolo jednoduchšie, ale nad čím by sa celé generácie ľudstva zamýšľali? Veď od nepamäti platí, že vlasy sú korunou krásy a je pekné ak stretávame pekne upravené ženy, mužov aj deti. História tvorby účesov siaha až do praveku, aj  tam bolo nevyhnutné postarať sa o vlasy, minimálne preto, aby neprekážali v práci. A odtiaľ je už len krôčik k výrobe prvého kosteného hrebeňa, alebo prvej ozdoby do vlasov.

V tomto školskom roku sa žiačky SSOŠ na Hviezdoslavovej ulici v Bardejove zapojili do veľmi zaujímavého projektu. Snažili sa zmapovať históriu kaderníckeho remesla. Žiačky nadstavbového štúdia študijného odboru Vlasová kozmetika sa vybrali po stopách histórie a zistili veľa o tom, ako sa v minulosti vytvárali účesy, aké náradie a nástroje pri tom používali. Cieľom bolo dozvedieť sa čo najviac faktov o histórii svojho remesla.

Pre každé historické obdobie je typický určitý štýl účesov. Keď poznáme úpravu vlasov a starostlivosť o zovňajšok v jednotlivých etapách, získame inšpiráciu na vytváranie podobných a tvarovo blízkych účesov v súčasnosti, pretože aj napriek tomu že hociktorý spôsob úpravy vlasov, ktorý sa v jednotlivých obdobiach a krajinách menil a zanikal, sa po určitom čase  objavil znovu a v rôznych obmenách sa objavuje dodnes.

Boli sme rozdelení do troch výskumných tímov, prvá skupina sa pustila po stopách histórie účesovej tvorby. Ich práca spočívala v tom, že popisovali mužské a ženské účesy v jednotlivých historických obdobiach a texty dopĺňali obrázkami, fotografiami a  vlastnými kresbami jednotlivých účesov. Veľmi pekné sú aj účesy s využitím historických prvkov, ktoré vytvorili naše žiačky.

Druhá skupina zisťovala, ako to bolo so vznikom kaderníckeho remesla. Začiatky kaderníckeho umenia sa objavujú okolo roku 5000 pred naším letopočtom. Úprava vlasov od tohto obdobia prešla veľkými zmenami, ale všetky snahy vytvoriť dokonalý účes viedli k jednému, k úcte ku kráse, ktoré povýšili kadernícke remeslo na umenie. Holičstvo sa za remeslo začalo považovať v 15. storočí, hoci do cechov sa títo remeselníci začali organizovať a prvé cechy na Slovensku začali vznikať až v 16. storočí. Málokde sa možno stretnúť so samostatným cechom holičov. Najčastejšie sa spájali s kúpeľníkmi, ránhojičmi, alebo chirurgami. V Košiciach mali holiči od roku 1557 svoj cech spolu s chirurgami, v Bratislave boli združení holiči s kúpeľníkmi a ránhojičmi od roku 1583. V 17. storočí cechy holičov nachádzame už takmer v každom väčšom meste. Cech holičov v Bardejove sa datuje od roku 1629.

Tretia skupina sa snažila získať poznatky o používaných nástrojoch v kaderníctve a o tom, aké boli kadernícke prevádzky v minulom storočí v Bardejove. Dievčatá sa hlavne od starých mám, ktoré boli zhovorčivejšie  dozvedali o tom, ako si oni upravovali vlasy a aké možnosti boli v našom regióne. Spomínalo sa na kaderníctvo „U pána Banasa“ na Hviezdoslavovej ulici, alebo na kaderníctvo pána Kopečku, kde sa robili prvé termické preparácie vlasov známe aj ako strojová trvalá.

História vyučovania kaderníčok na našej škole má dlhú tradíciu, skúsený kolektív učiteľov a majstrov odborného výcviku pripravuje odborníkov v tomto odbore od roku 1992. Naši absolventi majú široké uplatnenie, pracujú nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Zastupujú renomované značky vlasovej kozmetiky a sú aj školiteľmi v tejto oblasti. Výsledky náročnej prípravy sa prejavujú dlhodobo poprednými umiestneniami na celoslovenských súťažiach v účesovej tvorbe, známe sú aj vlasové show, ktoré organizujeme v spolupráci s oddelením kultúry Mestského  úradu v Bardejove. Tieto aktivity prirodzene vyžadovali doplniť celkovú vizáž modeliek. V tomto školskom roku sme na našej škole otvorili nový študijný odbor Kozmetička a vizážistka, v ktorom študentky získajú komplexné vedomosti o celkovej úprave zovňajšku, ktorá je súčasnosti prioritou väčšiny aktívnych ľudí. 

Text: Ing. Zuzana Šoltisová

 

Stopy dávnych remesiel

Sme obklopení stovkami rôznych predmetov. Potrebujeme ich k životu, lebo nám umožňuje uspokojovať naše potreby. V dnešnom globalizovanom svete prestávame citlivo vnímať pôvod predmetov, materiály na ich výrobu, výrobné postupy. Svet je jedna veľká dedina a nadnárodné spoločnosti sústreďujú výrobu do oblastí, kde je to pre ne najvýhodnejšie. Technológie sú všade rovnaké, materiály takisto. Tradičné materiály a výrobky sú nahradené modernými synteticky pripravenými a novými technológiami vyrobenými producentmi hromadnej spotreby.

Vzťah k týmto predmetom môže byť čisto pragmatický, majú dobré vlastnosti a sú relatívne lacné. No málokto si k nim vytvorí citový vzťah. Pred dvomi, či tromi generáciami vyzerala výroba úžitkových a umeleckých predmetov úplne ináč.

Výrobky sa vyrábali tradičnými remeselnými postupmi a z tradičných materiálov. Rozhodovala dostupnosť v regióne a remeselná tradícia predkov.

Aby sa zachovali spomienky na tradičné remeslá nášho regiónu, pedagógovia a študenti. Súkromnej strednej odbornej školy na Hviezdoslavovej ulici 14 v Bardejove sa zapojili do projektu zadokumentovať stopy remesiel a uchovať ich v digitálnej podobe pre súčasníkov aj nasledovníkov.

Začali zhromažďovať v trojčlenných pátracích skupinách fotografie dielní, nástrojov, výrobkov, jednoduchých strojov a pomôcok, výrobných plánov a nákresov, týkajúcich sa výroby tradičných výrobkov z dreva – stolárskych, čalúnnických, rezbárskych.

Iné skupiny pátračov zhromažďovali stopy remesiel, týkajúcich sa výroby odevov, krajčírstva a tkáčstva a úpravy zovňajšku ľudí – kaderníctva a holičstva. Práce sa zúčastnilo asi 25 žiakov.

Remeslá spojené s drevom

V oblasti horného Šariša bolo najdostupnejším materiálom drevo. V nutných prípadoch doplnené kovmi, textilom a hlinou. Drevené predmety sprevádzali človeka od narodenia po zánik života – od kolísky po truhlu. Opracovanie dreva do tradičných výrobkov bolo doménou remeselníkov aj samoukov – gazdov.

V každej usadlosti sa našli nástroje, prípravky a pomôcky na prácu z drevom. Dnes sa tieto stopy remesiel nenávratne strácajú do zabudnutia.

Vybudovať drevenú stavbu, postaviť voz, zhotoviť sud, či koryto, opraviť strechu novou krytinou, zariadiť dom nutným nábytkom, či vyzdobiť sakrálnu stavbu oltárom alebo ikonostasom znamenalo poznať vlastnosti dreva, jeho opracovateľnosť a vhodnosť na určité použitie. Jednoduché výrobky si dokázali ľudia vyrobiť sami a na ostatné mali špecializovaných remeselníkov, ktorých bolo mnoho druhov. Šindliari, korytári, debnári, stolári, tesári, kolesári, rezbári, píšťalkári, okrajovo aj čalúnnici – to sú len niektoré remeslá, späté s drevom ako základným materiálom.

V časom, keď ešte nebolo samozrejmosťou použitie elektriny na pohon strojov, si vyžadovalo opracovanie materiálu podstatne viac ľudskej práce ako dnes. Technológie ako štiepanie, kresanie, dlabanie a vŕtanie sa robili ručne, porez guľatiny na rezivo sa uskutočňoval na vodných a parných pílach. Následné opracovanie sa robilo ručným hobľovaním rovinnými a tvarovými hoblíkmi a dlátami, atď.

Keďže v moderných dielňach sa už tradičné ručné postupy používajú veľmi okrajovo, ručné náradie a nástroje pomaly, ale isto miznú z povedomia nových generácií, tento projekt si kladie za cieľ uchovať stopy remesiel aspoň v obrazovej forme, lebo zachovávať vedomosti o tradíciách a histórií života našich predkov patrí medzi prejavy úcty k ich odkazu a prejavu kultúrnosti národa. Zachovaniu  pamiatky na remeselné tradície regiónu Horný Šariš pre budúce generácie napomáhajú učebné a študijné odbory Súkromnej strednej odbornej školy na Hviezdoslavovej 14 v Bardejove, ktorá ako nástupnícka organizácia po bývalom SOU služieb SZVD vychováva odborníkov v odboroch stolár, čalúnnik, krajčír, kaderník a v umeleckých odboroch umeleckoremeselné spracúvanie dreva a umeleckoremeselné spracúvanie kameňa s dlhoročnou tradíciou.

Ing . Alexander Halža