Čím je to miesto výnimočné? Je svedectvom o neľudskosti a krutosti, ktorú sme my, ľudia, bohužiaľ, schopní páchať na iných ľuďoch. Nenavštevujeme to miesto preto, aby sme si urobili výlet či nebodaj si tu oddýchli. Nemáme tu veru čo obdivovať, jedine silu ľudí, ktorí to zverstvo dokázali pretrpieť a prežiť. Prichádzame preto, aby sme nezabudli a hlavne preto, aby nás nenapadlo niečo podobné zopakovať.
Dňa 27.10.2011, tesne pred sviatkami, počas ktorých si každý z nás pripomína svojich najbližších, ktorí už medzi nami nie sú, sa študenti zo SSOŠ Bardejov rozhodli navštíviť Osvienčim a uctiť si pamiatku tých, ktorí tú hrôzu neprežili, ale aj tých, ktorí prežili a sú svedectvom neľudskosti a neúcty k ľudskému životu.
Vyrazili sme v skorých ranných hodinách, a tak každý z nás dospával skoré vstávanie. Cesta bola o to príjemnejšia, že nás aj počas celého dňa sprevádzalo na toto ročné obdobie vskutku teplé slniečko.
Po príchode do Osvienčima – Auschwitz I. – sme už len počkali na sprievodcu a prehliadka tábora sa začala. To, čo sme tu videli a počuli, nenechalo bez emócií ani jedného z nás. Asi najviac na nás zapôsobili baraky, v ktorých sa zachovali ľudské vlasy, z ktorých sa tkali koberce a súkno na vojenské uniformy, ako aj osobné veci väzňov. Pri pohľade na fotografie vychudnutých tvárí väzňov a na pece, v ktorých sa pálili ľudské telá, musí človek premýšľať nad tým, či je možné, aby človek vôbec niečo také vymyslel, ba dokonca uskutočnil.
O pár km ďalej sme sa presunuli do komplexu oveľa rozsiahlejšieho a hrozivejšieho – do tábora Auschwitz II. – do Brzezinky , kde podľa odhadov poľských úradov zahynulo 1,1 milióna mužov, žien a detí z rôznych európskych krajín.
Väčšina barakov bola nacistami zbúraná pri ničení dôkazov. Pár z nich sa zachovalo a to, čo sme v nich videli, na nás zapôsobilo ešte silnejšie ako v tábore Auschwitz II. V zadnej časti sa nachádzajú zničené krematóriá, medzinárodný pamätník s textami všetkých národností židov, ktorí tu boli väznení a jazierko, do ktorého sa sypal popol spálených tiel väzňov. Ten vraj je možné vidieť dodnes na hladine jazera.
Naše tváre boli plné hrôzy, ľútosti a nepochopenia nad tým všetkým.
Popoludňajšia časť dňa bola pre nás už oveľa príjemnejšia. Presunuli sme sa do mesta Krakov, kde nás čakali veselšie chvíle. Slnko nás sprevádzalo aj na prechádzke popri Visle pod zámkom Wawel, cez ktorý sme prešli priamo do historického centra – Rynek Glowny, o ktorom sa hovorí, že je srdcom mesta. A veru, v jednom z najkrajších stredovekých európskych námestí sme mali čo obdivovať.
Ale deň sa nám pomaly končil a my sme opúšťali nádherne vysvietený Krakov s tým, že možno sa tu niektorí z nás ešte vrátia, lebo jeden deň na obhliadku mesta nám určite nestačil.
Aj napriek tomu, že v predpoludňajšej časti dňa sme zažili menej príjemné chvíle a nad tým, čo sme v Osvienčime videli, môžeme len nechápavo krútiť hlavou, verím, že to bol pre mnohých príjemný deň.